História obce

Obec sa prvýkrát spomína v listine z roku 1318 pod menom BULLAD ako majetok nitrianskeho biskupstva. Biskup Bornemissza ju v roku 1570 vymenil za Veľké a Malé Kršteňany, ktoré náležali J. Apponyimu. Od roku 1696 Belince patrili panstvu v Preseľanoch. Neskôr patrili zemanom Divékovcom, Byttyángiovcom, Motešickovcom a iným. V roku 1835 bola takmer celá obec zničená veľkým požiarom.

 

Historicky cenný bol kaštiel z 19. storočia, ktorý sa však nezachoval. Zmienka hovorí o prízemnej trojkrídlovej stavbe v tvare U. Hlavná fasáda mala segmentový kamenný portál a krídla ukončené murovanými štítmi.

 

Z tohto obdobia pochádza aj kaplnka Sedembolestnej Panny Márie obdĺžnikového tvaru s polygonálnym uzáverom, zaklenutá valenou klenbou. Fasády boli hladké, priečelie zakončené tympanónom.

 

Dôležitou súčasťou obce bola zvonica z 20. stroročia so zvonom z roku 1830. Zvonica sa nachádzala v strede starej dediny a slúžila do roku 1968.

Belince ležia 12,5 km na juhozápad od Topoľčian, v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na aluviálnej rovine v údolí rieky Nitry, na jej širokej pravostrannej nive vo výške 159 m nad morom. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné usadeniny, prevažne s hnedozemnými pôdami.

 

Kostol sv. Cyrila a Metoda je novostavba z roku roku 1968, ktorú dal postaviť preseliansky farár Anton Štítny. Slúžiť bohoslužby v ňom nebolo dovolené. Kostol sa používal ako dom smútku. Konsekrovaný bol 14. novembra 1993 Mons. Rudolfom Balážom ako opravená stavba. V roku 1994 bola postavená nová veža.

 

Vývoj názvu obce BELINCE:

1318 - BULLAD

1386 - MAIOR, MINOR BELECH

1411 - BYLLYE

1773 - BELINCZ, BELINCZE

1786 - BELLINCZ

1808 - 1863 - BELINCZ, BĚLÍNCE

1873 - 1882 - BELINC

1888 - 1895 - BELLINC

1898 - 1913 - BELINC

1920 - BELINCE